PERIFÉRNE ARTÉRIOVÉ OCHORENIE

Periférne artériové ochorenie (PAO, ICHDK- ischemická choroba dolných končatín) je chronické – dlhotrvajúce ochorenie, pri ktorom sa artérie privádzajúce krv do nôh zužujú alebo sa uzavrú vytvoreným platom, ktorý prekáža normálnemu toku krvi. Tieto platy sa môžu roztrhnúť(ruptúra), čo zapríčiní vytvorenie zrazenín v útvaroch, ktoré môžu neskôr upchať artérie. Tento proces je známy ako aterotrombóza a môže sa vyskytnúť v rôznych artériách tela, čo môže viesť k srdcovému infarktu alebo cievnej mozgovej príhode, ak sa zrazenina vytvorí v artérii, ktorá vedie k srdcu alebo mozgu.

PAO je bežnou chorobou, avšak je nedostatočne diagnostikovaná. PAO nie je iba chorobou, ktorá postihuje nohy. Ak sú artérie v nohách postihnuté arterosklerózou, ktorú nasleduje tepnová(artériová) trombóza, sú ostatné artérie (ako napr. tie, ktoré zásobujú srdce alebo mozog krvou) pravdepodobne tiež postihnuté. V skutočnosti majú pacienti s PAO šesťkrát vyššiu pravdepodobnosť úmrtia v dôsledku kardiovaskulárneho ochorenia v priebehu 10 rokov ako pacienti bez PAO. Ale riziká spojené s PAO sa môžu znížiť vďaka skorej diagnóze, zmenou životného štýlu a vhodnými liekmi.

Príznaky ochorenia

Pacienti sa najčastejšie sťažujú na klaudikačnú bolesť – námahová bolesť, ktorá donúti pacienta prerušiť chôdzu po určitej konkrétnej vzdialenosti). Neskôr sa objavujú aj kľudové bolesti dolných končatín, končatina je studená, mizne ochlpenie, často nachádzame plesňové postihnutia nôh. Dlhodobá nedokrvenosť vedie ku vzniku kožných defektov, ktoré sa zle hoja. V prípade úplného tepnového uzáveru je dolná končatina ohrozená tzv. gangrénou – odumretím tkaniva s následnou infekciou. Tento stav často končí čiastočnou amputáciou končatiny. Mnohí ľudia s PAO však nemajú vôbec žiadne symptómy.

Rizikové faktory

Množstvo ľudí s PAO má jeden alebo viacero rizikových faktorov. Najčastejšie sú osoby nad 50 rokov s vysokým krvným tlakom, vysokou hladinou cholesterolu, fajčiari (v súčasnosti a tiež minulosti), výskytom infarktov myokardu alebo cievnej mozgovej príhody v rodine, osoby nad 70 rokov.

Vyšetrenia

Pri podozrení lekára na ochorenie PAO, je treba zoznámiť sa s jeho anamnézou a urobiť niekoľko vyšetrení a testov:

• Členkovo-brachiálny index (ABI- ankle-brachial index) je efektívna, presná a praktická metóda na detekciu PAO a je podobná testu, ktorý sa robí na kontrolu tlaku krvi. Odmeria mu tlak krvi na členkoch a rukách. ABI sa potom vypočíta delením tlaku v členkoch tlakom v rukách – ABI výsledok menší ako 0,9 naznačuje diagnózu PAO (či už zažil pacient symptómy alebo nie). Je to jednoduchý a bezbolestný postup, ktorý je možné urobiť v ambulancii. Pacientom, ktorí sú diabetici alebo staršieho veku, sa môžu odporučiť iné testy.
• Duplexový ultrazvukový test – tento test využíva na detekciu prekážok v artériách vysokofrekvenčné zvukové vlny.
• Röntgenová angiografia – rádioaktívna farba sa vpichne do krvného obehu a umožní lekárovi identifikovať prekážky.
• MRI alebo snímok magnetickej rezonancie – tento snímok vytvára obrázky orgánov s pomocou magnetických vĺn. Môže vyhodnotiť štruktúru orgánov a zistiť prekážky v dôsledku platov alebo zrazenín.

Prevencia a liečba

Cieľom liečby periférneho artériového ochorenia (PAO) dolných končatín je obnovenie dostatočného zásobenia tkanív dolných končatín a tým odstránenie alebo minimálne zmiernenie námahovej (klaudikačnej) bolesti. Súčasťou je jednak prevencia, ktorá zabezpečuje, aby v zúžených miestach nedošlo k úplnému uzáveru a zabraňuje ďalšiemu zužovaniu priesvitu postihnutých ciev – ide o tzv. antiagregačnú liečbu (protidoštičkovú) a kontrolu rizík aterosklerózy.

V znižovaní rizík spojených s PAO, ako sú napríklad infarkt myokardu alebo cievna mozgová príhoda, sú zmeny v životnom štýle dôležitým krokom (prestať fajčiť, dôležitá kontrola hladiny rizikových faktorov aterosklerózy- prevažne cholesterolu a cukru v krvi, zníženie tlaku krvi na normálne úrovne, vhodná obuv, ošetrovanie nechtov apod.).

Konzervatívna liečba

Základom je pohybová liečba, tréning chôdzou – kinezioterapia (bližšie viď “Liečba tepnových ochorení končatín pohybom“).
Protidoštičková liečba
V prípade niektorých pacientov samotné zmeny životného štýlu nestačia na zvládnutie PAO a zvýšeného rizika srdcového infarktu alebo cievnej mozgovej príhody. Protidoštičková liečba, pri ktorej sa preukázalo, že napomáha brániť zlepeniu krvných doštičiek, čím predchádza formovaniu zrazenín, pomáha udržať tok krvi, a tým redukuje riziká infarktu alebo cievnej mozgovej príhody spojených s PAO. Krvné doštičky sú veľmi malé častice, menšie než červené alebo biele krvinky, ktoré sa zhlukujú počas krvného zrážania. Antiagregačné lieky bránia tomuto zhlukovaniu a znižujú tak možnosť vzniku krvnej zrazeniny (trombus) procesu, ktorý sa nazýva trombóza. V dôsledku aterosklerózy dochádza k zužovaniu cievy (tepny) a k zvýšenému riziku krvných zrazenín. Táto liečba sa používa ako prevencia výskytu krvných zrazenín (trombus), ktoré sa formujú v skôrnatených cievach (artériách), čo je proces známy ako aterotrombóza. Tento proces môže viesť k aterotrombotickým príhodám (ako je mŕtvica, srdcová príhoda alebo smrť).

Ďalšou metódou je podávanie liekov spôsobujúcich rozšírenie ciev – limitáciou je to, že tieto látky neroztiahnu cievy v miestach postihnutých zúženinami, preto by ich podávanie malo vyplývať predovšetkým z efektu na daného pacienta.

Revaskularizačná liečba

V prípade postihnutia, ktoré obmedzuje pacienta pri chôdzi, prípadne spôsobuje riziko straty končatiny, sú indikované metódy revaskularizačné – plastika tepny v zúženom mieste (roztiahnutie nafúknutím balónika s prípadným vystužením takzvaným stentom) alebo chirurgická revaskularizácia (naloženie by-passu – spojky tepny nad a pod zúženým nebo uzavretým miestom).

Angioplastika - endovaskulárna liečba je minimálne invazívna metóda, ktorá umožňuje liečiť postihnutie zúžení a dokonca aj úplných uzáverov tepien s minimálnym zásahom do integrity tela. Umožňujú to špeciálne cievky (katétre) zavedené do cievneho systému cez malý vpich v slabine. Pomocou týchto katétrov je lekár (intervenčný rádiológ, angiológ) schopný zúžené miesto rozšíriť, prípadne vystužiť špeciálnou výstužou (stentom) a tým obnoviť prietok krvi do postihnutej končatiny.

Hlavnou výhodou endovaskulárnej liečby PAO DK je jej minimálna invazivita (bez operačnej rany, bez nutnosti celkovej anestézy)
a vysoká efektivita. Vykonáva sa len v lokálnej anestézii a preto ju môžu podstúpiť aj pacienti vo vysokom veku s mnohými pridruženými ochoreniami. V prípade progresie ochorenia je výhodou možnosť opakovania liečebných zákrokov.

Endovaskulárna liečba PAO je moderná a efektívna metóda, ktorá má v rukách skúseného intervenčného rádiológa/angiológa veľmi nízke riziko komplikácií a vysokú úspešnosť. V súčasnosti poskytuje bezpečné riešenie pre pacientov s príznakmi PAO a pomáha ich návratu do plnohodnotného života.

Chirurgické premostenie -periférnej artérie používa cievnu transplantáciu na vytvorenie obchádzky okolo prekážky v artérii. Transplantát umožňuje krvi normálne pretekať cez žilu.

Najčastejšie typy chirurgických rekonštrukcií:

• Aortobifemorálny bypass – je obojstranný. Využíva umelú cievnu protézu (Dakron, ePTFE)
• Aortobiiliakálny bypass – indikujeme pre centrálnom postihnutí
• Iliofemorálny bypass – predpokladom indikácie je dobrá priechodnosť abdominálnej aorty
• Femoropopliteálny bypass – nadkolenný, podkolenný- používa sa vlastná žila alebo umelá protéza
• Profundoplastika – indikujeme tam, kde pre postihnutie predkolenného riečiska nie je vhodný bypass
• Lumbálna sympatektómia – indikujeme pri periférnom postihnutí ako súčasť aortobifemorálnej rekonštrukcie, alebo samostatne pri vlhkých trofických defektoch